Zaujímavá otázka. Na túto tému sa v poslednom čase v súvislosti aj s nadchádzajúcou DX expedíciou na ostrov Baker (KH1/KH7Z) objavilo niekoľko článkov, takže si skúsme o tom niečo povedať. Čo je to vlastne slnečné minimum? Je to obdobie keď je na Slnku veľmi málo slnečných škvŕn alebo na ňom nie sú žiadne. Keďže počet slnečných škvŕn priamo vplýva na podmienky šírenia tak platí, že čím menej slnečných škvŕn, tým horšie podmienky šírenia a nepoužiteľné horné pásma pre DX prevádzku. Je to pravidelný a prirodzený fenomén, ktorý sa na Slnku odohráva pravdepodobne už niekoľko miliárd rokov, záznamy o tom existujú takmer 500 rokov, odkedy sa pozorovania zaznamenávajú. Obdobie nízkej alebo veľmi nízkej slnečnej aktivity trvá približne 4-6 rokov, v závislosti od sily jednotlivých cyklov a potom sa opäť šplhá do maxima.

Pásmo 60 m je standardní součástí kmitočtového přídělu pro radioamatérskopu službu nyní i v Argentině. Jen u nás věci jaksi zaostávají...

(Kam kráčaš DXCC? - časť I.)

Písal sa rok 1935, keď bol v októbrovom čísle časopise QST (ktorý vychádza až doteraz) publikovaný článok „Ako počítať zeme DXCC“. Autorom článku bol Clinton B. DeSoto, W1CBD. Základná podmienka bola veľmi jednoduchá: Každá oddelená (npr. hranicami) geografická alebo politická entita je považovaná ze zem DXCC. V prvom zozname DXCC bolo 150 zemí. Po 2. svetovej vojne prišlo k rozsiahlym zmenám na medzinárodnej scéne a tieto sa logicky odzrkadlili aj v zmenách kritérií DXCC. Prvý povojnový zoznam DXCC bol uverejnený v QST vo februári 1947 a bolo v ňom už 257 zemí. Spojenia do diplomu DXCC sa započítavajú od 15. 11. 1945. Od tohoto dátumu mohli totiž rádioamatéri v USA opať začať vysielať. Základná definícia zeme DXCC, tak ako ju definoval DeSoto W1CBD, však zostala zachovaná. V ďalších rokoch prešli kritériá DXCC niekoľkými drobnými zmenami, výraznejšie sa však zmenili až v roku 1988. Čo tomu predchádzalo?